Ako rozpoznáte kvalitné krmivo?

 Na rozdiel od dôb nedávno minulých, je v súčasnosti ponuka suchých kompletných krmív (granúl) veľmi bohatá. Ich kvalita i cena je však veľmi rozdielna, napokon ako u každého druhu tovaru. Aj tu sú Vám k dispozícii jednak produkty prvotriednej kvality, potom slušnej strednej kvality, ale tiež aj kvality mizernej. A podobne je to aj s cenou. V tržnej sieti sa vyskytujú aj veľmi lacné, aj veľmi drahé krmivá. Aj keď sú na trhu krmivá cenovo, alebo kvalitatívne diametrálne odlišné, jedno však majú všetky krmivá spoločné: výrobca aj distribútori nešetria slovami chvály a superlatívov. Zákazník potom stojí pred otázkou: vyberať podľa ceny, alebo podľa dobre premyslených reklamných sloganov a marketingových kampaní? Alebo dať na radu priateľov či susedov? Či čerpať z dlhoročných skúseností profesionálnych chovateľov a kynológov? Pre bežného spotrebiteľa je dnes naozaj ťažké sa správne orientovať a správne si vybrať. Jedno je však isté: jedinú pravdivú odpoveď na otázku kvality Vami vybraného krmiva Vám dá iba Váš pes! Ak krmivo s kvalitou niekde pokrivkáva, skôr, či neskôr sa jeho nedostatky prejavia na zdravotnom stave Vášho psa. Na obaloch krmív dnes spotrebiteľ veľmi často nájde označenie PREMIUM, alebo SUPER PREMIUM. Tieto termíny sú v podstate puncom výberovej, alebo výnimočnej kvality finálneho produktu. Bohužiaľ, pre tieto označenie nie sú v krmivárskej legislatíve žiadne záväzné pravidlá, ktoré by určovali, kedy už výrobca môže svoj produkt takto označiť a kedy ešte nie. A tak je len na uvážení a serióznosti každého výrobcu, ako svoje produkty označí. Každopádne je treba si uvedomiť, že zo surovín, ktoré nedosahujú „PREMIUM kvalitu“ už v dobe spracovania, len ťažko niekto dokáže vyrobiť finálne krmivo v PREMIUM kvalite. Preto by sa spotrebiteľ nemal pri voľbe krmiva riadiť iba takýmto označením. Rozhodujúce informácie, ktoré hovoria o skutočnej kvalite krmiva, ktoré práve držíte v rukách, sa nachádzajú väčšinou na zadnej strane obalu (vreca). Tu výrobca pod pojmom “zloženie“ uvádza, ktoré konkrétne suroviny pri výrobe produktu použil. Krmivárska legislatíva umožňuje výrobcom dva spôsoby deklarácie zloženia. Výrobca môže použiť buďto formu „skupinovej deklarácie“ a iba zhruba pomenovať „skupiny surovín“ ako napr. „mäso a vedľajšie živočíšne produkty“, alebo „obilie a vedľajšie rastlinné produkty“, ... atď. Ale výrobca môže zloženie deklarovať aj celkom podrobne - podobne ako pri kuchárskom recepte. Môže celkom presne deklarovať, ktoré konkrétne jednotlivé suroviny a prísady použil. Tomu sa potom hovorí „individuálna deklarácia“.Produkty pre normálne aktívnych psov majú väčšinou podiel uhlovodanov cca 50%. Šetrné receptúry pre seniorov, alebo na redukciu nadváhy, majú iba malý podiel bielkovín a tukov a teda majú automaticky vyšší podiel uhlovodanov (cca 60 %). Iba v receptúrach s veľmi veľkým podielom bielkovín, napríklad šteňacie krmivo, alebo krmivo pre vyššiu fyzickú záťaž, sa nachádza „mäso“ v deklarácii ďaleko vpredu, a preto takéto krmivá obsahujú menej uhlovodanov. Ale tak tomu je aj u veľmi „úzkych (strohých) receptúr“, ktoré sa skladajú iba z chudobnej palety surovín a prísad a majú iba jeden zdroj bielkovín (proteínov). Napr. krmivo „jahňacina s ryžou“. Tu sa jahňacina, aj napriek veľmi vysokému podielu uhlovodanov, posúva celkom dopredu, pretože podiel ryže je tu deklarovaný vo viacerých kvalitatívne rozdielnych surovinách (ryžová múka, ryžový šrot, ryžové klíčky, …atď.) a tie sú tu potom (šikovne) rozpísané jednotlivo. Takže rada do života: vždy si najprv overte, aký produkt máte v rukách, či šteňacie krmivo, záťažové krmivo, seniorské krmivo, alebo „ľahké“ krmivo (na obezitu, pre kastrátov). Potom si ešte skontrolujte, či práve nedržíte v ruke krmivo, ktoré je svojim pestrým zložením veľmi blízke potrave divých šeliem vo voľnej prírode a preto má veľmi pestrú receptúru. S veľmi pestrými zdrojmi bielkovín (proteínov) = rôznymi druhmi mäsa z rôznych druhov zvierat, ďalej z vajec a rýb! Potom sa totiž celkový podiel „mäsa“ (bielkovín) pri deklarácii zákonite rozdrobí do viacerých surovín a potom tiež samozrejme "mäso" z logických dôvodov nestojí celkom vpredu! Aký je vlastne obsah mäsa v suchom krmive? Marketingovo dnes tak často používaný termín „obsah mäsa" bohužiaľ nemá žiadnou podporu v krmivárskej legislatíve. Podobne ako výraz "Light = ľahký". Ten napríklad u jogurtov môže znamenať "nízkotučný", alebo tiež "nízkokalorický", alebo tiež aj "našľahaný". Takéto označenie produktu potom môže každý výrobca vykladať práve tak, ako sa mu to najlepšie hodí. Často sa potom stáva, že sa celkom nesprávne (a zámerne) porovnávajú receptúry s obsahom čerstvého mäsa s receptúrou s mäsom vysušeným - t.j. s mäsovou múčkou. U „mäsa“ sa váži mäso v čerstvom (natívnom) stave, takže aj s vodou obsiahnutou v ňom a obsah bielkovín v krmive sa potom zdanlivo javí vyšší! Naproti tomu „mäsová múčka“ obsahuje iba veľmi nepatrný podiel vody a preto sa podiel bielkovín v krmive javí oveľa nižší. Ide však len o slovnú hru a (zámerný) optický klam! Pre Vašu informáciu uvádzame nasledujúce: V našich receptúrach kompetných krmív HAPPY DOG nepoužívame žiadne rastlinné bielkovinové extrakty, ako náhradu za veľmi kvalitné živočíšne bielkoviny. Naopak, používame výhradne iba tie najlepšie suroviny živočíšneho pôvodu v garantovanej potravinárskej kvalite a s garantovaným bezpečným pôvodom. Preto nami uvádzaný obsah stráviteľných dusíkatých látok (= hrubého proteínu) (napr. u krmiva SUPREME MAXI JUNIOR GR23 je to 23%) zodpovedá takmer faktickému obsahu živočíšnych bielkovín. Iba „takmer" preto, pretože použité rastlinné suroviny (napr. obilie) majú tiež svoj prirodzený obsah rastlinných bielkovín (okolo 10%), a tie sa do celkového hrubého proteínu musia tiež započítať. Naša vysoká kvalita surovín je tiež základom pre extrémne dobrú stráviteľnosť krmiva - vyše 90%. Preto je potrebná len malá denná kŕmna dávka a preto tiež vzniká iba malé množstvo pevného trusu! Vedľajšie živočíšne produkty, ako sú nožičky, pazúry, zobáky a perie hydiny, sú oproti tomu pre psov veľmi ťažko stráviteľné. Preto je u takýchto krmív celkom bežná veľká denná kŕmna dávka a taktiež vzniká veľké množstvo, najčastejšie mäkkého kašovitého trusu. Ale takéto podradné bielkovinové suroviny poctiví výrobcovia PREMIUM krmív aj tak nepoužívajú. Poznáte to podľa ich „individuálnej deklarácie“, pretože tam takéto suroviny vôbec nenájdete. Ostatní výrobcovia sa väčšinou schovávajú za skupinovú deklaráciu a za termín "mäso a vedľajšie živočíšne produkty", ktorý o použitých konkrétnych surovinách nehovorí vlastne vôbec nič. Pomer mäsa a obilia v krmive závisí najmä od toho, pre ktorú kategóriu psov je produkt určený. Krmivá pre šteňatá v prvých piatich mesiacoch života a pre psov vo vysokej záťaži (28 - 30% bielkovín), obsahujú kvôli vyššej potrebe bielkovín prirodzene viacej proteínov a teda aj viacej mäsa ("podielu mäsa"). Krmivá pre seniorov a „ľahké“, alebo diétne produkty však obsahujú podstatne menej proteínov (a teda menej mäsa) a/alebo tuku. Takéto produkty preto obsahujú automaticky viacej uhlovodanov (cukrov) ako "normálne krmivo" pre „normálneho“ psa. Preto iba u "úzkych (strohých) receptúr" (majú iba jeden zdroj bielkovín) a/alebo na bielkoviny bohatých receptúr suchých krmív (pre vysokú záťaž, šteňacia potrava) stojí zdroj bielkovín pri deklarácii vpredu. "Podiel mäsa" v zmysle "obsahu bielkovín" preto logicky nemôže byť žiadnym merítkom kvality pri porovnávaní krmív pre psov. (Niektorým výrobcom však tento termín slúži ako „šikovný“ marketingový nástroj na získanie zákazníkov.) Kvalita nami použitých bielkovinových surovín sa dá poznať v povinnej deklarácii, uvedenej na obale. Nami uvádzané "mäsové múčky" sú vlastne triedené, vysušené a rozomleté mäsá, ťažené zo zvierat odporazených a veterinárne posúdených na bitúnku a predstavujú tie najkvalitnejšie suroviny, ktoré sú dostupné na trhu a obsahujú iba veľmi malý podiel chrupaviek, kostí, šliach a väzov. Preto sú veľmi dobre strávitené a dobre znášanlivé! Pre lepšie pochopenie problematiky „obsahu mäsa“ iba trošku teórie: „Mäso" sa skladá jednak zo svaloviny (svalové tkanivo), tak aj z väzov, šliach, chrupiek, tuku, nervov a ciev. Čerstvé (natívne) mäso obsahuje cca 75% vody a cca 15 - 20% bielkovín. Pritom ale veľmi záleží na tom, z akého druhu zvieraťa mäso pochádza a ako staré/mladé bolo porazené zviera. Pretože vodnaté a nedozreté mäsko mláďat, alebo rýchlených brojlerov obsahuje podstatne podstatne menej bielkovín, ale o to viacej vody. Zo zákona povinná deklarácia krmív hovorí o "obsahu dusíkatých látok" (tzv. N-látky). Správne sa má uvádzať v gramoch na kilogram sušiny krmiva (= vysušeného podľa jednotnej metodiky). Je však prípustné aj percentuálne vyjadrenie (% chápte ako gramy/100 g sušiny). Tak napr. v HAPPY DOG krmive SUPREME NEUSEELAND je obsah N-látok v 1 kg sušiny 210 gramov, čo sa rovná 21%. Jednoduchými kupeckými počtami sa potom môžeme ľahko dopracovať k obsahu N-látok v sušine čerstvého mäsa a tiež aj samotného krmiva. Ak výrobca marketingovo uvádza napr. úchvatných 75% mäsa (= 750 gramov natívneho mäsa v 1 kg suchého krmiva), potom jednoduchým prepočtom (15 - 20% zo 750 gramov) z toho hneď máme iba 112,5 - 150 g živočíšnych proteínov (= 11,25 - 15% N-látok/1 kg suchého krmiva), ktoré sa nám potom premietnu v povinnej deklarácii N-látok (plus rastlinné bielkoviny z rastlinných surovín). Takže ihneď veľmi rýchlo pochopíme, prečo takýto výrobca radšej argumentuje obsahom čerstvého mäsa a nie obsahom proteínov. Pozn. Pokiaľ by takto deklarované mäso pochádzalo z porazených zvierat určených k ľudskej spotrebe, patrilo by takéto krmivo k tým "slušným" a „poctivým“ krmivám. Zaplať pánboh za tie dary! Bohužial, nie vždy je to tak. Do krmív pre naše domáce mäsožravce výrobcovia často zaraďují lacné suroviny, ktoré boli z istých dôvodov (napr. rozkladné procesy, hniloba, pleseň, reziduá ťažkých kovov, reziduá liekov, atď.) vylúčené z ľudskej spotreby (z potravinárskeho trhu) a týmto spôsobom sa ešte "zachránili" a dobre realizovali na trhu krmivárskom. Je to preto, pretože v Európe a ďaľších civilizovaných krajinách nie je pes ani mačka potravinovým zvieraťom a ľudia ich nekonzumujú. Preto sú hygienické limity u krmív pre mäsožravcov oveľa miernejšie, ako u krmív pre hospodárske zvieratá. Do krmív pre naše potravinové zvieratá (prasce, hydina, ryby) takéto bielkovinové suroviny totiž vôbec nesmú!